Pozdišovské hrnčiarstvo, jeden z najvýraznejších symbolov ľudovej kultúry východného Slovenska, bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Slávnostné vyhlásenie nových zápisov sa uskutočnilo v priestoroch Divadla SĽUK, pričom medzi ocenenými tradíciami sa po rokoch odbornej práce, výskumu a dokumentácie zaradilo aj jedinečné hrnčiarske remeslo z oblasti Zemplína.
Zápis predstavuje významný krok v ochrane a zachovaní kultúrneho dedičstva Slovenska. Odborníci zdôrazňujú, že nejde len o ocenenie minulosti, ale aj o podporu budúceho rozvoja tradičného remesla. Pozdišovská keramika patrí medzi najznámejšie prejavy ľudového umenia na Slovensku a svojou výnimočnou ornamentikou, farebnosťou a technikou výroby si získala uznanie aj za hranicami krajiny.
Podanie návrhu na zápis iniciovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach. Na príprave dokumentácie spolupracovali etnológovia, múzejní odborníci, remeselníci a zástupcovia miestnych komunít. Významnú úlohu zohrala aj výstava venovaná histórii pozdišovskej keramiky, ktorá predstavila viac ako šesť storočí vývoja tohto remesla.
Korene pozdišovského hrnčiarstva siahajú do stredoveku. Historické pramene dokazujú, že výroba keramiky v oblasti dnešných Pozdišoviec má viac než 600-ročnú tradíciu. Remeslo vzniklo vďaka dostupnosti kvalitných ílov v regióne Zemplína a postupne sa vyvinulo do podoby charakteristickej dekoratívnej keramiky.
Typické výrobky vznikajú vytáčaním na hrnčiarskom kruhu a následne sú zdobené ručne maľovanými ornamentmi. Pre pozdišovskú keramiku sú charakteristické plynulé línie, geometrické vzory, špirály, oblúčiky či bodkované motívy. Časté sú aj rastlinné ornamenty, najmä motív smrečeka, venca alebo kvetín. Medzi najznámejšie zoomorfné prvky patrí vtáčik a figurálny dekor známy ako karička, inšpirovaný tradičným tancom.
Farebnosť výrobkov je rovnako jedinečná. Základ tvorí keramický črep od bielej po tehlovočervenú farbu, na ktorý sa nanášajú podkladové nátery a následne farebné ornamenty v odtieňoch bielej, červenej, žltej, zelenej, modrej či čiernej. Výrobky sa po výzdobe glazujú priehľadnou glazúrou, ktorá zabezpečuje ich typický lesk.
Pozdišovská keramika sa stala nielen symbolom regiónu Zemplína, ale aj významnou súčasťou slovenskej kultúrnej identity. Jej ornamentika ovplyvnila modernú keramickú tvorbu, dizajn a dokonca aj výrobu tradičných medovníkov či kraslíc. Dnes sa s touto tradíciou môžu návštevníci stretnúť vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, Zemplínskom múzeu v Michalovciach alebo priamo v obciach, kde sa remeslo dodnes odovzdáva ďalším generáciám.
Zaradenie do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska potvrdzuje výnimočnú hodnotu pozdišovského hrnčiarstva. Odborníci veria, že toto uznanie prispeje k väčšiemu záujmu mladých ľudí o tradičné remeslá a pomôže zachovať jedinečné dedičstvo slovenského vidieka aj pre budúce generácie.
Zdroj a foto: Košický samosprávny kraj
